Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pozrieš sa hore, oblaky pretekajú oblohou,
skoro tak zbesnilo ako čas
akoby mali jasný cieľ
oblohou hrajúcou pastelový deň
neobzerajúc sa späť
Pozrieš sa dole, voňavá tráva tancujúca vo vetre,
rieka života umýva kamenné tváre,
dupot nôh po kľukatej ceste
a možno úprimný dotyk rúk
jeho a jej duše.
Pozrieš sa pred seba, objímeš svet s ktorým sa miluješ,
trpkou rečou pohŕdneš,
prijímaš samého seba a chuť radosti rozdávaš
a konečne srdcom bozkávaš tých,
ktorých blízkosť ťa neprestajne zohrieva.